Jozef Dolný: dostal sa z ťažkého zranenia

Jozef Dolný (21) sa stal v zime hráčom Zbrojovky Brno. Rýchlo sa prepracoval do zostavy českého prvoligového tímu, naskočil na záver duelu v Liberci. Avšak na dlhšie obdobie to bol pre neho posledný zápas. Aký je dôvod, že nádejný mladý útočník si dlhšie obdobie nekopne do lopty?

Do Brna si prestúpil z Prešova. Si odchovancov Tatrana?

– Nie. S futbalovom som začínal Spišskom Podhradí. Mal som pätnásť rokov, keď sa o mňa zaujímali prvoligové kluby Košice, Ružomberok a Prešov.

Prečo si si vybral práve Tatran?

– Bral som do úvahy vzdialenosť od Spišského Podhradia, históriu klubu, ako aj vyhliadnutú školu. V Prešove som hral ako mladší, ako aj starší dorastenec. Mal som sedemnásť rokov, keď som debutoval v Corgoň lige. Šancu mi dal Roman Pivarník v Košiciach. Zostal som už v áčku, ale nasledujúce obdobia boli veľmi ťažké. Z klubu odišiel pán Prieložný, každú chvíľku sme mali nového trénera, bola aj veľká obmena hráčskeho kádra.

Ak dobre viem, nemal si ďaleko od toho, aby si bol v súčasnosti v Taliansku.

– Mal som sedemnásť rokov, keď som bol na skúške v Atalante Bergamo. Prípravný zápas mi vyšiel výborne. Všetci boli spokojní. Nakoniec som do Talianska nešiel kvôli mojej výške. Keby som mal o desať centimetrov viac, v súčasnosti som v Bergame.

Od januára si Brne. Ako sa ti páči na Morave?

– Začiatky boli ťažké, ale každým dňom to bolo lepšie. Kolektív je dobrý a dostával som aj šance v zápasoch.

Prvý zápas českej ligy si pre administratívne problémy nestihol, potom si bol na lavičke a v Liberci si už hral. A potom si išiel hrať za juniorku do Pardubíc. Vieš čo sa tam stalo?

– Nie. Iba z rozprávania spoluhráčov. Išiel som do súboja s protihráčom, odhlavičkoval som loptu a dostal som ranu do hlavy. Padol som na jej dolnú časť a stratil som vedomie. Trošku som sa prebral v sanitke a potom až v pardubickej nemocnici.

Aké boli dôsledky surového zákroku protihráča?

– Mám iba prasklinu na spodnej časti lebečnej kosti a otras mozgu. Hovorím IBA, lebo mohol som dopadnúť oveľa horšie.

Ako dlho si bol v nemocnici?

– Dva dni. Bolo super, že pricestovala za mnou do Pardubíc moja priateľka Niki. Vzápätí som dostal voľno, išiel som domov na Slovensku. Cítim sa už dobre. Môžem ďakovať Pánu Bohu že všetko dopadlo tak, ako to je. Ďakujem rodine, ako aj všetkým ktorí mi držali palce. Vrátim sa ešte silnejší!

Kedy by si sa mohol objaviť opäť na ihrisku?

– Koncom týždňa pôjdem do Brna na kontrolu. Ak nenastanú komplikácie, v posledných aprílových dňoch by som mohol byť fit.

Čo by si rád dosiahol vo futbale?

– Hlavne aby mi slúžilo zdravie. V poslednom období som mal zlomenú ihlicu, vyberali mi mandle, mal som problémy so slabinami a teraz to ťažké zranenie hlavy… Ak budem zdravotne fit, verím v úspešnú futbalovú kariéru.

publikované: 20. 03. 2014