Juraj Vengloš: Verím, že urobíme ešte prestupy do topklubov

Juraj Vengloš (48) má dôvod na veľkú oslavu. Práve v týchto dňoch ubehlo dvadsať rokov  od založenia agentúry Central Sport Management. Za ten čas zastupoval hráčov alebo kluby vo vyše tristo prestupoch. Jeho klientami boli desiatky popredných slovenských i zahraničných futbalistov.

Juraj, ako si sa stal hráčskym agentom?
Začiatkom deväťdesiatich rokoch som pracoval skoro dva roky na medzinárodnom oddelení Slovenského futbalového zväzu. Cestoval som najmä s mládežníckymi tímami. A preto ma  oslovovali ľudia, pýtali sa na Sziliho Németha, alebo na Vlada Janočka. Mal som prehľad o slovenských hráčoch a poznal som sa s manažérmi. Na jar 1993 som sa definitívne rozhodol, že sa stanem manažérom.

Hneď vtedy si dostal aj licenciu FIFA?
V tom čase nič také nebolo. Licencie FIFA prišli až o dva roky neskôr.

Ktorý bol tvoj prvý prestup?
Príchod Kennedyho Chichuriho zo Zimbabwe do Tatrana Prešov. Bol to prvý hráč čiernej pleti, ktorý sa u nás presadil. Neskôr prestúpil aj do Slavie Praha a Viktorie Žižkov.

Ako si sa dostal k nemu?
Cez švédskeho priateľa Patricka Morka, ktorý do Európy priviedol aj ďalšie ghanské hviezdy. Napríklad Asamoaha Gyana či Michaela Essiena.

Vraj s Chichurom si nemal ani zmluvu.
Presne tak. Až neskôr sme si dali našu spoluprácu na papier.

Spolupracovali ste s niekým aj na čestné slovo?
Áno. Niekedy to platilo: podali sme si ruky a bolo to vybavené. Napríklad s Vladom Labantom, alebo s Marekom Mintálom zmluva bola iba formalitou. A to iba preto, lebo si to vyžaduje FIFA.

Zmenil sa za dvadsať rokov vzťah hráč – manažér?
Kedysi bola jednoduchšia doba. Teraz je to oveľa väčší biznis.

Dôvod je taký, že na futbalovom poli je veľa agentov?
Aj to. Najťažšia úloha je dostať futbalistu od nás do zahraničia. A väčšinou jeho plat na začiatkoch nie je taký vysoký ako hráča, ktorý v klube pôsobí už dlhšie. Keď sa Slovák chytí v tíme, tak sa začnú okolo neho krúžiť zlodeji. Agenti bez, alebo aj s licenciou. Sľubujú mu hory – doly. Hráča to ovplyvňuje a často zabúda ako sa dostal do zahraničia. Väčšinou vtedy, keď si zarobí väčšie peniaze.

Sklamali ťa v tomto smere niektorí hráči?
Áno. Hlavne na začiatkoch som bol po takýchto prípadoch sklamaný. Postupom času si na to človek zvykol. Je to jednoducho biznis. A človek musí byť tvrdý. Mojou zásadou bolo neoslovovať hráčov, ktorí mali zmluvy s inými agentmi. A preto som očakával to isté aj od druhých…

Čo všetko robí agent pri prestupe? Zavolá si párkrát a je to hotové?
Tak to určite nie. Agent si platí letenky, hotel. Zmluvu musí udobriť aj právnik. A ten to nerobí zadarmo… Väčší prestup je denno-denná robota, ktorý niekedy trvá dlhé mesiace.

Ktorý z tvojich prestupov považuješ za najväčší?
Jednoznačne transfer Mareka Hamšíka z Brescie do Neapola. Odchádzal za 5,5 milióna eur, teraz je jeho hodnota okolo 30 miliónov eur. Musím spomenúť aj prestup Mareka Čecha zo Sparty do FC Porto, ktoré vyhralo Ligu majstrov. A pritom Marek v pražskom tíme pravidelne nehral. Zo slovenskej ligý som dostal Mira Karhana do Betisu Sevilla a Maťa Škrtela do Petrohradu.

S koľkými futbalistami spolupracuješ teraz?
Asi s tridsiatimi. Mal som ich aj podstatne viac. Rozhodol som sa, že ten počet skrešem, sústredím sa na kvalitu.

Budúcnosť tvojej agentúry?
Budeme zastupovať v prestupoch aj klub, nielen hráčov. Posunieme ich aj do iných krajín, najmä do Číny, jej trh má perspektívu. Nehovorím len o Slovákoch, ale aj o zahraničných hráčoch v zahraničných klubov.

Ako manažér máš dvadsať rokov. Dokedy môžeš vydržať takúto robotu?
Napríklad do dôchodku. Táto robota ma baví stále viac. Verím, že urobíme ešte prestupy do topklubov. Máme asi päť hráčov, ktorí by sa tam mohli dostať.

publikované: 04. 07. 2013