Pavol Bajza: V Parme trénujeme viac

Pavol Bajza (22) debutoval v najvyššej súťaži ako osemnásťročný. Bol jednotkou nielen v Dubnici, ale aj v slovenskom národnom tíme do 21 rokov. A práve v zápase v drese reprezentácie padol do oka talianskej Parmy.

Ako to bolo presne?

– Všimli sa ma v dueli proti Francúzsku. Potom zástupcovia Parmy sa prišli pozrieť na zápasy Dubnice a v marci 2012 som podpísal kontrakt s talianskym klubom.

Začiatky v novom tíme?

– Ťažké. Bol som sám, nevedel som po taliansky. V tíme však bol dobrý kolektív, zobrali si ma medzi sebou. A každým dňom mi išla taliančina stále lepšie.

Chodil si aj na kurzy?

– Nie. Dá sa nadnesene povedať, že jazyk som naučil v našej šatni. Snažil som byť komunikatívny, doma som mal akurát knižku. Asi po štyroch – piatich mesiacoch som už rozumel všetkému.

Aký je najväčší rozdiel medzi tréningami u nás a v Taliansku?

– Veľký! Základ je v tom, že v Parme trénujeme viac. A ja brankárska príprava je iná. Taliansko je známe svojou skvelou gólmanskou školou. Napríklad často chodíme do posilňovne, trénujeme aj nohy.

V prvej tvojej talianskej sezóny si odchytal jeden zápas. V aktuálnej si sa dostal do bránky začiatkom októbra proti Sassuolo.

– Pre mňa to bola ťažká situácia. Vtedy som chcel ísť na pohreb môjho strýka, ktorý stál pri mojich futbalových začiatkoch. Nakoniec sme sa s trénerom Donadonim dohodli, že zostanem pri tíme. A tak to malo byť… Môjho kolegu vylúčili, tak som išiel do brány. A vyhrali sme derby. Chytal som aj v ďalšom dueli proti Verone. Bola spokojnosť s mojimi výkonmi, ale do bránky sa vrátil Antonio Mirante.

Opäť si sa vrátil na lavičku. A čakáš na ďalšiu šancu.

– Presne tak. Makám na tréningoch a uvidíme. Rád by som začal chytať pravidelne. Počkám si do konca sezóny a rozhodnem sa. Ak nebudem môcť byť jednotkou v Parme, tak asi by som sa rozhodol na odchod z klubu. Rád by som však zostal v Taliansku.

A ako sa ti páči samotná Parma?

– Je tu parádne. Bývam tu s priateľkou Simonou a s našim yorkšírom Bandym. Vedľa nášho baráku je veľký les, kam chodievame na prechádzky. Od leta máme aj slovenských susedov. Rodina Waltera Gargana. Manželka uruguajského hráča je Slovenska Miška Hamšíková. Simona je s ňou veľmi často.

Aké sú tohtoročné ambície Parmy?

– V lete sme sa posilnili. Cieľom bola účasť v európskych pohároch. Zatiaľ sa nám veľmi nedarí, sme až na jedenástom mieste. Niektoré zápasy sme pobabrali. Do konca súťaže je však ešte ďaleko.

Aká bola tvoja reakcia, keď si sa dozvedel, že si bol nominovaný do slovenskej reprezentácie?

– Písali mi kamaráti, že mi gratulujú. A ja som nevedel, že k čomu. Múdrejší som sa stal až potom, čo som si otvoril internet. Bol som veľmi rád, že ma tréner Kozák nominoval. Chcem urobiť všetko pre to, aby som ho nesklamal.

publikované: 18. 11. 2013